Anna a Izabela je príbehom o živote. O tom ako ho žiť, ako ho nežiť, ako ho premárniť. Kedy strácame kontrolu nad svojim životom?
Príbeh o dvoch dievčatách, ktoré čaká nejasná budúcnosť mi priniesla mnoho myšlienok k zamysleniu. Kniha pritom nebola len o nich. Bola aj o ich rodinách. O rôznych charakteroch a rôznych rozhodnutiach.
Tu sa neplánuje zajtrajšok.
Tu sa živorí v prítomnom okamihu.
A život, ten sa tu nežije, tu sa oň bojuje.
Anna bola dospievajúca teenedžerka. Mala na všetko vlastný názor, ktorý nebol vždy pozitívny. Rada ostatných kritizovala a hodnotila. Napriek tomu, že v jej veku je prirodzené vytvárať si na veci vlastný názor, často mi prišla Anna protivná občas až krutá. Nedalo sa jej poprieť určitý intelekt, ktorý sa prejavoval v rozhovoroch aj v jej myšlienkach. Žiaľ to pre mňa nebolo dostatočné ospravedlnenie pre jej správanie a hnevlivé konanie.
Izabela bola o niekoľko rokov od nej mladšia. Svet vnímala ešte ružovo a často nerozumela tomu, čo jej Anna hovorila. Milovala svoju rodinu a nedokázala pochopiť prečo Anna svoju rodinu neľúbi. Verila v lepšie časy.
Rozdielne dievčatá spojí nemocničná izba, v ktorej sa ocitnú kvôli rakovine. Každá sa s ňou vyrovnáva inak. Čakala som, že príbeh bude o vrelom priateľstve, ktoré vzniklo v ťažkých chvíľach. To nebola až tak pravda. Dievčatá sa navzájom spriatelili, ale boli rozdielne. Aj keď si navzájom ukázali trochu iný svet, priniesli medzi seba nové myšlienky, tak mi tam chýbala vrelosť.
Určitý vzťah medzi nimi vznikol. Dni v nemocnici ich ovplyvnili a určitým spôsobom aj spojili. Izabela nabrala odvahu čeliť svojmu prísnemu otcovi. To čo bolo pre mňa zaujímavé bolo pozadie ich rodín. Jednotlivý členovia, ich sny a ich reálne prežívanie životov. Prišlo mi to veľmi realistické.
Mnohí sú na svete desiatky rokov a umierajú bez toho, aby vôbec niekedy žili.
Na druhej strane som si postavy veľmi neobľúbila. Nemyslím si, že to vždy musí byť nutné pre príbeh. Zaujímavú úlohu v príbehu zohrávali aj tetovania alebo hľadanie samého seba.
Knihu by som odporučila tým, ktorí majú radi hlbšie príbehy. Príbehy, ktoré majú vrstvy. Tým, ktorí majú radi príbehy s vážnymi chorobami. Tým, ktorí si chcú prečítať niečo nezvyčajné.
Knihu som si mohla prečítať vďaka spolupráci
s autorkou Andrea Gallen.
Myšlienky z knihy:
„Minulosť nám kradne našu prítomnosť. Aj budúcnosť.“
Vedela, že medzi slobodou a osamelosťou je len veľmi tenká hranica, bez jasných kontúr a rozmazaná.
Mohol fyzicky opustiť domov, lebo bol doma v sebe.
