Zúčtovanie pri Gossamerskom rýbníku je príbehom dvoch žien, ktoré od seba 100 rokov. Musím priznať, že autorka veľmi dobre zvládla, striedanie pohľadov rozdielnych žien, rozdielnych dôb a rozdielnych osudov.
Libby Sheffieldová žije v Gossamer Grove v časoch, kedy do mesta prichádzajú evanielikálni kazatelia, ktorí sú aj bratia. Okrem chaosu, ktorý vyvolajú ich kázne sa začne čosi diať aj v redakcii novín, v ktorých pracuje. Jedného dňa do novín príde úmrtné oznámenie – parte miestneho diakona. Zvláštne je na tom to, že on ešte nie je mŕtvy.
Denné svetlo je totiž niekedy oveľa desivejšie ako tma.
To sa čoskoro zmení. Libby spolu so synom diakona sa rozhodnú prísť tomu na koreň. V tom sa objaví nové parte. Dokážu odhaliť pravdu skôr ako bude neskoro? Libby bude musieť nabrať odvahu, aby dokázala čeliť vrahovi, novým kazateľom a svojmu srdcu.
O sto rokov neskôr žije v Gossamer Grove mladá žena Annalise Forsythová. Zdedí starí obytný príves plný fotografií, úmrtných oznámení a evanjelikálnych letákov. K akým odhaleniam ju príves privedie? Okrem toho sa bude musieť vyrovnať s bolestivou minulosťou, ktorá ju nechce nechať na pokoji.
Garrett mlčaním vyjadril oveľa viac, ako keby šepol čo i len slovko. Annalise do výlevky položila aj svoj hrnček a zadívala sa na naň. Spolu, ale úplne odlišné. Jeden z prírodnej hliny, druhý celý červený. Ich obsah bol však rovnaký. Spoločný. Ako jej a Garrettove spomienky.
Jaime Jo Wrightová skvelo striedala rozprávanie postáv, pretože vždy, keď som sa začítala, tak zmenila pohľad. Trochu to bolo frustrujúce, lebo som chcela vedieť čo sa tam udialo, ale potom ma vtiahla do príbehu druhá hlavná hrdinka a na konci jej kapitoly som sa cítila rovnako.
Príbeh skvelo pracuje s napätím a odhalenia dávkuje úmerne aj k príbehu aj k blížiacemu sa koncu. Páčilo sa mi, že obidve dejové linky boli zaujímavé. Každá z hrdiniek skrývala tajomstvá a ich odhalenie nebolo okaté. Nielen mesto a jej obyvatelia mali tajomstvá, ktorým museli čeliť.
Páčila sa mi romantická linka v prítomnosti, ktorej bolo trochu viac. Na druhej strane sme sa jej dočkali aj v minulosti, ale nevadilo by mi, ak by jej bolo viac aj tam.
Celkovo hodnotím knihu kladne a určite siahnem aj po inej knihe od autorky. Už len za to dobré striedanie pohľadov stojí kniha za prečítanie. Páčilo sa mi, že aj postavy sa vyvíjali a mohli sme vidieť, že napriek tomu, že niektoré rozhodnutia neboli správne, tak sa nimi nenechali definovať.
Knihu by som odporučila tým, ktorí majú radi napätie a striedanie pohľadov. Tím ktorí, majú radi gradovanie príbehov a vývoj postáv. Tým, ktorí si chcú oddýchnuť pri niečom poriadnom.
Zopár myšlienok na záver:
Keby bola k sebe brutálne úprimná – hoci vzhľadom na otras mozgu možno nebol na to správny čas -, priznala by, že nikdy ju nikto nepriťahoval tak veľmi ako Garrett Greenwood.
V Gossamer Grove treba strhnúť fasádu a odhaliť skutočnú tvár tohto mesta, ktoré je úplne rovnaké ako ktorékoľvek iné. Plné zlomených ľudí.
„Povedal mi, že keď chce človek pochopiť milosrdenstvo, musí spadnúť. Zrútiť sa a spáliť.“
„Zľutoval som sa nad sebou a priznal som si, že som spadol. Potom som z Božej milosti začal liezť znovu. Zvrchu je nádherný výhľad, Q. Nádherný.“
Jeho slová sa jej zavŕtali hlboko do duše a myslela len na to, že by mohla zase dovoliť, aby jej srdce bilo. Naozaj bilo. Aby žilo bez výčitiek.
„Lenže tak to nie je. Skutočná viera nie je o tom. Skutočná viera je o tom, že vieš, že odpustenie napokon príde, zmeníš sa a potom idete ďalej a bojujete spolu. Obiješ si kolená, narazíš hánky, všade máš škrabance, modriny, zlomíš si nohu… čokoľvek. Život je ťažký a chce to guráž, vieru a obrovskú dávku priam nadpozemského milosrdenstva.
Knihu som mohla čítať vďaka skvelému vydavateľstvu i527.net – Knihy kde dobro víťazí.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com
