Príbeh Súzvuk nerovníc je príbehom o priateľstve medzi Dorotou a Dávidom. Keď ako štvorročný Dávid zachráni Dorotu v škôlke od posmeškov, tak sa ich životy prepletú. Jeden sľub, že ju bude ochraňovať navždy má následky, ktoré ani jeden z nich neočakáva.
Keď si ako štvorročný zaumienil, že ma bude navždy chrániť, netušila som, ako dlho je preňho navždy.
V knihe sa oboznamujeme nielen s ich priateľstvom, ale aj s ich rodinami, priateľmi a hodnotami. Každý z nich stojí pred Goliášom, ktorému sa musia postaviť, aby ich priateľstvo dokázalo prežiť aj nástrahy dospievania.
Nie je to len obyčajný príbeh o láske medzi najlepšími priateľmi. Je to oveľa viac. Príbeh o hľadaní samého seba, svojej hodnoty a lásky s veľkým L. Dorota pociťuje túto Lásku a preto ju vie rozdávať aj do svojho okolia, aj keď nie vždy sa stretne s rovnakou odpoveďou. Počas svojho štúdia sa neustále potýka so šikanou a zosmiešňovaním, kvôli svojej viere v Boha. Musím uznať, že bolo krásne sledovať niektoré jej myšlienkové pochody, jej chápanie Pána Boha a jeho lásky voči nej a aj ostatným.
Dávid bol jej opak. Boha nikdy osobne nepoznal, bol sebecký a ochrana Doroty nebola až taká nezištná s narastajúcim vekom. Veľmi ho ovplyvnili aj jeho rodičia, ktorý by cenu za rodičov roka nezískali. Namiesto toho Dávid našiel rodinu, prijatie a lásku v Dorotinej rodine.
Dorka bola časť zo mňa. Tá lepšia.
Bolo neskutočné ako autorka dobre vykreslila sebareflexiu hlavných postáv. Každá z nich si prešla neľahkou cestou. Ich vzájomné priateľstvo, nech bolo akokoľvek krásne, tak malo aj tienisté stránky. Dorota a Dávid mali svoje obľúbené miesta, aktivity a spomienky. Dorota spievala a skladala piesne a Dávid sa naučil hrať na gitare, aby ju mohol doprevádzať a podporovať ju. No ako rástli diali sa aj veci, ktoré zostali medzi nimi nevypovedané. Tajomstvá, ktoré medzi nimi začali stavať múr. Strach z ich odhalenia.
Príbeh Súzvuk nerovníc nie je len obyčajná kniha. Je to kniha o normálnom živote, viere, vzťahoch, ľuďoch a vy proste chcete čítať ďalej. Aj keď niektoré časti sa čítali ťažšie. Pri niektorých vás bude bolieť srdce a duša a pri iných sa budete radovať a usmievať.
Zaujímavé bolo, že napriek tomu ako dobre sa poznali, tak si občas nerozumeli. Chvíľami som mala chuť s nimi zatriasť a povedať im, že sa mýlia alebo nechápu. Ale nikdy som nemala pocit, že si tie problémy vytvárajú sami, ako to býva pri iných romantických knihách.
Akoby som sa mu mohol prihovoriť, ak by som ublížil jeho milovanej dcére?
Táto kniha mi dala nádej. Nádej, že o živote, ťažkých témach, radosti, priateľstve, láske a viere sa dá písať aj inak. Dá sa o nich písať komplexnejšie, nie len fanaticky, silene alebo emocionálne.
Kniha nie je dokonalá, bolo v nej pár slov, v ktorých chýbalo písmenko alebo bolo zle vyskloňované. Bol tam Adam, ktorého by som možno mala rada, ale bola som v klube Dávid. Napriek tomu, že Dávid bol občas sebecký, tak jeho chyby z neho robili určitým spôsobom pre mňa niekoho blízkeho a reálneho. Aj napriek tomu, čomu musela čeliť Dorota, tak tento príbeh bol citlivý a láskavý. Odkrýval vrstvu po vrstve. Ukázal, že láska nie je len o našich potrebách alebo o tom, že máme milovať bezpečne, iba toľko koľko sa nám jej vráti.
Ak niekoho miluješ, nemôže byť tvoja láska podmienená tým, koľko sa ti jej vráti späť.
Kniha možno na prvý pohľad nevyzerá, že je pre každého, ale odporučila by som ju každému. Aj tým, ktorí majú radi romantické príbehy, ale radi idú aj hlbšie. Tým, ktorí už niečo o Bohu počuli, ale nevedia čo si o ňom myslieť. Tým, ktorí chcú dať šancu aj slovenskej tvorbe, pretože aj tá ich môže milo prekvapiť. Tým, ktorí túžia po láske s veľkým L.
Za knihu by som rada poďakovala autorke Laure Fechovej. Teším sa i na ďalšiu Tvoju tvorbu. Vďaka za to, že svoj talent, ktorý je ako svieca neschovávaš do šuplíku, ale dávaš ju na svietnik, aby Ho mohli vidieť i iní.
Myšlienky z knihy:
To posledné po čom túžim, sú plytké vzťahy, v ktorých ide o vlastné uspokojenie, nie o šťastie druhého.
Ani všetky peniaze sveta nevynahradia ľudskú lásku. Tá sa nedá kúpiť, tú musíme žiť.
Bola schopná iba tak bezcieľne sa pretĺkať dažďom, pretože jej to očisťuje dušu.
Mohol by ma Boh milovať aj bez toho, aby som ho miloval ja?
Tvár sa, že ma nemiluješ. Budem sa tak tváriť tiež. Ale povedzme si pravdu, kto, okrem nás, tomu uverí?
„Môžeme vám povedať desiatky príbehov, no najdôležitejší je len jediný. Ten, ktorý sa odohráva tu,“ Patrik rázne zasiahol búšiace srdce pod mojou košeľou.
Mali sme seba a mali sme lásku. Boli sme zamilovaní aj milovaní. Sebou aj ostatnými. Pretože nič nie je viac ako láska.
