Knihy

Roseanna M. Whiteová – Hodina bez výčitiek

V záverečnom diely trilógie Tiene nad Anglickom sa priblížime k životu najstaršieho súrodenca. Barclay Pearce nie je len obyčajný zlodej. V Londýne má okrem svojej rodiny na starosti aj určitú mestskú štvrť. Napriek tomu, že mohol z časti zanechať svoje staré spôsoby, tak stále využíva svoje schopnosti, no tentokrát pre anglickú vládu.

Ako to títo ľudia robia? Milujú tak hlboko, tak rýchlo.

Vďaka práci pre pána V sa jeho rodine darí lepšie. Kvôli novej misií sa presťahovali do veľkého domu, kde síce nemajú všetok nábytok, ale majú seba navzájom, v teple a bezpečí. Barclayho úloha je zistiť, či vynález, ktorý navrhol hodinár Manning môže pomôcť Anglicku vo vojne s Nemeckom. Nečaká, že mu prácu skomplikujú vzducholode, zvláštny chlapík alebo Manningova dcéra Evelina.

Vášeň. Prsty zaborila do kresla. Z hodín latinčiny vedela, že vášeň znamená utrpenie. Niečo, pre čo je človek ochotný obetovať sa, kvôli čomu je ochotný trpieť.

Je to príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí blížiacej sa vojny. Príbeh o odhodlaní, zmene, úprimných citoch, ťažkých rozhodnutiach a opätovných stretnutiach.

Každá postava bojuje s vlastnými klamstvami, v ktoré uverila. Niečo si myslia a povedia niečo iné. Čítať o ich vzťahoch bolo krásne, komplikované a také ľudské. Úprimne som sa tešila na príbeh Barclaya. V knihe som sa mohla dozvedieť, akým rozhodnutiam musel čeliť počas svojho života. Rozhodnutia, ktoré ho priviedli k novej rodine poskladanej z londýnskych sirôt. K tomu, že sa stal jedným z najlepších zlodejov, aby sa dokázal postarať o svoju novú rodinu. O jeho živote pred týmito rozhodnutiami – o jeho skutočnej rodine.

„Na tom, že pracuješ rukami, vyrábaš a opravuješ, nie je nič, za čo by si sa mal hanbiť. Používame svoj rozum, svoje slová – keby Boh nechcel, aby sme používali aj ruky, nedal by nám ich také šikovné.“

Príbeh krásne ukazuje, že rodinu si človek môže aj vybrať. Môže ju ľúbiť, dôverovať jej a môže to byť miesto prijatia a bezpečia.

V knihe nachádzame, ale aj tienistú stránku takéhoto života. Bolesť, ktorá sa skrýva za stratou blízkych. Váhanie nad svojimi činmi, aj keď k nim viedol dobrý úmysel.

Nemal jej čo ponúknuť. Nič, čo by bolo bezpečné. Len ozvenu, ktorá ostala po živote zlodeja. Žiadny nábytok, žiadny vlastný dom, nič, čo by jej s istotou dokázal dať aj zajtra.

Bolo skvelé prežiť ešte jeden príbeh s touto rodinou. Zistiť, ako sa má Rosie alebo Willa. Mať možnosť viac spoznať niektoré postavy, ako bol napríklad krčmára Paulyho. Byť o niečo dlhšie súčasťou ich životov, aj keď už hlavnú rolu hral iný súrodenec. Páčila sa mi aj postava Eveliny, ktorá ma niekedy trochu vytáčala. A to z jednoduchého dôvodu. Aj keď žila v lepších podmienkach ako Barclay, tak jej teta a matka jej dávali veľmi zabrať. Chvíľami mala pocit, že je len stroj, ktorý nie je schopný lásky.

Možno Barcay Pearce už nebol zlodejom, no ona bola len obyčajný stroj.

Páčilo sa mi, že príbeh prináša aj iný koncept alebo pohľad na Pána Boha. Boh ako hodinár.

Jednu vec by som, ale vytkla a tým bolo, že Barclay sa skoro stále chichotal. Nesmial sa, ale chichotal. Bolo pre mňa ťažké predstaviť si ho ako sa chichoce. K tomu Barclayovi v mojej hlave sa to jednoducho nehodilo a trochu ma to rušilo. Chichotanie sa mi spája skôr so ženskými postavami.

Napriek chichotaniu sa mi kniha naozaj páčila a je ťažké sa s ňou rozlúčiť, aj keď by som si priala viac strán, uvedomujem si, že takto je to akurát. Do príbehu som sa vedela ponoriť. Bola som dojatá, usmievala som sa, tešila a aj bála.

Knihu odporúčam tým, ktorí čítali prvé dva diely. Tým, ktorí majú radi historické romantické príbehy so skutočnými prvkami. Tým, ktorí potrebujú povzbudenie. Tým, ktorí si potrebujú oddýchnuť pri dobrej knihe. Tím, ktorí potrebujú opäť uveriť, že dobro víťazí.

Za možnosť uzavrieť príbeh tejto londýnskej rodiny by som rada poďakovala online kníhkupectvu Pre školy. Ďakujem, tento príbeh naozaj stál za to 🙂

Zopár myšlienok z knihy na záver:

„Mrzí ma to. Rád by som odohnal aj toto, keby som mohol.“

Willa by vedela, o akého skladateľa ide. Možno dokonca aj o akú skladbu. Pre Barclaya to bola anonymná krása.

„Viem, že si ceníš svoju slobodu. Nemôžeš si ju však ceniť viac ako svoj život, Evelina.“

Keď sa Maggie usmiala, jej tvár sa zmenila na spleť vrások šťastia.

Pretože hoci jeho city neboli opätované, láska nemá nohy. Neuteká a bojuje. Robí všetko, čo treba.

Láska. Za tú sa oplatí bojovať. Za tú sa oplatí zomrieť. Ba ešte viac – za tú sa oplatí žiť.

„Podľa neho tá najvzácnejšia a najviac zanedbávaná vec na tomto svete je čas, ktorý by mal človek tráviť s rodinou.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *