Čo by si urobil ak by si mohol mať myseľ, ktorá by nebola obmedzovaná skúsenosťami, zážitkami, presvedčeniami? Čo ak by tvoja myseľ mohla byť ako špongia a prilievaním vody by zväčšovala svoj objem? Jim Kwik vo svojej knihe Myseľ bez hraníc si berie na svoje ramená veľkú zodpovednosť a v úvode sľubuje rôzne veci ako napr. že ti prezradí techniky, ktoré ti pomôžu efektívnejšie sa učiť, zapamätať si každú knihu alebo ako nezabudnúť mená nových ľudí, ktorých spoznáš.
Úprimne som bola trochu skeptická voči takýmto tvrdeniam. No autor ma postupnými argumentmi presvedčil ako svoje sľuby myslí. Nerátam medzi argumenty, že sa stretol s X-menmi, rozprával sa so Stanom Leem, Willom Smithom alebo Jimom Carreym. Aj keď aj toto boli silné páky.
Jim Kwik sa už niekoľko desiatok rokov venuje téme ako sa učiť. Na svojich vlastných skúsenostiach a zážitkoch demonštruje svoju cestu. V knihe venuje veľa priestoru tomu ako funguje ľudský mozog. Búra mýty o učení a aj o schopnosti využitia mozgu. Tvrdí, že náš mozog môže byť naša super sila. Mnohé klamstvá, ktorým sme uverili ako napr. že nemáme bunky na cudzie jazyky alebo matematiku, vyvracia a ponúka aj praktické techniky a spôsoby ako pristupovať k učeniu sa. V knihe veľmi triezvo hovorí aj o motivácií a o tom, že sa nemáme nechať ovládať našimi emóciami. Dôležitejšie je, aby sme videli cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a uvedomovali si prečo ho chceme dosiahnuť.
Páčilo sa mi, že kniha nie je len nejakým zhlukom informácií o fungovaní mozgu, motivácií. V knihe sa nachádzajú praktické metódy na podporenie procesu učenia sa, praktické rady, ako si niečo zapamätať ako aj niekoľko receptov na podporu fungovania nášho mozgu.
Zistila som napríklad, že:
- Tvoje črevo je tvoj druhý mozog. Ak sa bude mať dobre bude tak to mať vplyv aj na učenie sa, sústredenosť a iné. Preto si ráno daj pohár vody pre mozog a priobiotiká pre druhý mozog.
- Technika Pomodoro – 25 minút čítam knihu a 5 minút oddychujem a tým vytváram efekt prvenstva a aktuálnosti. Vďaka tomu si môj mozog lepšie zapamätá informácie.
- Mozog sa učí ľahšie v príbehoch ako memorovaním faktov.
- Väčšinu potravín pre mozog mám rada.
- Mozog nemá rád veľa cukru.
Myseľ bez hraníc je jednou z tých kníh, ktoré môžu byť pre teba prínosné, ale je dôležité, aby si spravil ešte jeden krok. Zober si z knihy aspoň 2-3 veci a reálne ich vyskúšaj. Mnohé veci ti pri čítaní môžu dávať zmysel, ale to neznamená, že ti zlepšia život. Nebudeš sa vedieť naučiť rýchlejšie čítať, pokiaľ nebudeš čítať. Nezlepšíš svoju pamäť pokiaľ si dané metódy vyskúšaš len raz. Nemyslím si, že dokážeš aplikovať hneď všetko a nemusíš na seba vyvíjať taký tlak. Nezabudni, ku knihe sa môžeš kedykoľvek vrátiť. Začni jednou až dvoma vecami a keď sa ti budú zdať prirodzené, môžeš skúsiť ďalšie.
Kniha na začiatku sľubuje veľké veci a musím povedať, žeby mi nevadilo ak by mala pokračovanie a niektoré metódy by mohol autor rozviť na viacero oblastí alebo v niektorých veciach by išiel viac do hĺbky. Myslím si, že kniha je veľmi dobrý základ v tejto problematike a môže čitateľom otvoriť oči a priniesť nádej, aj keď oni už nad sebou a svojim učením zlomili palicu. Páčilo sa mi, že autor bol ohľadom svojho života úprimný a stal sa dôkazom pre to čo v knihe tvrdil.
Knihu odporúčam každému, kto si uvedomuje, že učenie je celoživotný proces. Tým, ktorí sa radi vzdelávajú a majú otvorenú myseľ. Tým, ktorí sú skeptici voči svojim schopnostiam, ale niekde vnútri stále prežívajú túžbu v niečom svoj život zmeniť. Tým, ktorí majú mozog a neboja sa ho použiť.
Zopár myšlienok z knihy na záver:
„Dospelí by mali zvažovať slová, ktoré vyslovia, pretože tie sa často zmenia na vnútorný monológ dieťaťa.“
„Problémy nevyriešime myslením, ktoré nás k nim priviedlo.“
„S pomocou niekoľkých kľúčových ľudí som však zistil, že moje obmedzenia vlastne ani nie sú obmedzeniami. Boli iba prekážkami, ktoré som musel prekonať, zvykmi, ktoré som sa musel odnaučiť. Keď sa mi to podarilo, denne som sa mohol učiť bez obmedzenia, robiť čokoľvek a stať sa kýmkoľvek.“
„Existuje stále viac dôkazov o tom, že ak nedovolíme mysli oddychovať a nudiť sa, zaplatíme za to zlou pamäťou, otupenosťou mozgu a únavou.“
Mozog je neuroplastický, čiže mení sa a formuje na základe činností a prostredia.
Hoci bola požiadavka volajúceho neslýchaná, vedel som, že to zvládnem, pretože ruka v ruke so schopnosťami kráča aj sebadôvera.
Keď si niečo nezapamätáme, väčšinou nejde o zlú pamäť, ale o nedostatok pozornosti.
Vďaka rozšíreniu aj mojej mysle by som chcela za knihu poďakovať kníhkupectvu Pre školy. Vďaka, že u Vás môže čitateľ nájsť knihu, ktorá mu môže pomôcť zmeniť svoje zmýšľanie.
