Knihy

Nicolas Barreau – Úsmev ženy

Kniha Úsmev ženy sa tvári ako obyčajná kniha s jednoduchým príbehom. Po druhej kapitole budete vedieť, že to nie je úplne tak. A už v kostiach cítite, že sa to riadne zamotá, ale tým dobrým spôsobom, ktorí ako čitatelia máme radi.

Príbeh je rozprávaný z dvoch pohľadov. Jeden pohľad je ženskej postavy Aurélie, ktorá je majiteľkou parížskej reštaurácie. Hneď v prvej kapitole čítame ako sa jej život komplikuje. Ako komplikácie prinášajú smútok do života. Sklamaná Aurélie sa rozhodne ísť prejsť po Paríži a zhodou viacerých okolností sa dostane do kníhkupectva. V kníhkupectve narazí na knihu Úsmev ženy od anglického spisovateľa. Knihu prečíta za jednu noc a je uchvátená. Rozhodne sa, že skúsi nájsť autora a poďakovať mu.

Druhou postavou je André, muž, ktorý pracuje vo vydavateľstve a vďaka nemu bola vydaná kniha Úsmev ženy od Roberta Millera. Stojí pred úlohou priviesť tohto autora, ktorý neskutočne dobre píše o Paríži do Paríža, ale to nebude také jednoduché. Angličan Miller je totiž trochu čudák a samotár. S touto úlohou mu pomáha jeden kamarát, ktorý mu pomohol pretlačiť aj Millerovu knihu.

A práve, keď sa hlavný hrdinovia nachádzajú v týchto zložitých situáciách, tak sa ich cesty pretnú. Ale čo ak sa André do Aurélie zamiluje? Bude jej môcť pomôcť nájsť anglického džentlmena?

Táto kniha bola skvelá vo viacerých ohľadoch. Romantická línia bola zábavná a milá. Hlavný hrdinovia boli sympatický a mnohokrát sa zamotávali do vlastných klamstiev a vďaka tomu to bolo zábavnejšie. Ak by to bol film, povedala by som, že ide o romantickú komédiu. Je to jedna z tých pozitívnejších a menej depresívnych romantických kníh. Príjemne si človek pri nej vie oddýchnuť.

Celkový príbeh bol vystavaný na dynamike klamstiev a poloprávad, ktoré stupňovali napätie. Pomáhalo aj striedanie pohľadov hlavných hrdinov. Dokopy dávali príbehu úplnosť. Je to jedna z tých kníh, na ktoré si spomeniete, ak sa niekto opýta na tento žáner. Myslím si, že by malo byť viac takýchto kníh, kde hlavní hrdinovia neprežívajú jednu tragédiu za druhou, ale komplikujú si život sami.

Knihu by som odporučila milovníkom Paríža, pretože sa v nej nachádza veľa konkrétnych miest, ktoré môžu navštíviť. Tým, ktorí radi varia, lebo na konci nájdu viaceré recepty. Tím, ktorí majú dosť negativity a chcú si prečítať niečo čo ich zahreje pri srdci. Tím, ktorým nevadia jednoduché zápletky, ktoré sú skvelo napísané. Tím, ktorí majú radi príbehy, v ktorých je ľahké sa ocitnúť.

Niekoľko citátov na záver:

Láska, keď sa skončí, je vždy smutná.
Len zriedka je veľkodušná.
Toho, kto opustil, hryzie svedomie.
Ten, koho opustili, si líže rany.
Viac ako rozchod bolí vedomie, že sme ako pár stroskotali.
A na konci je každý taký, aký vždy bol.
A niekedy zostane pieseň, list papiera s dvomi srdcami.
Nežná spomienka na letný deň.

„Dobrá kniha je dobrá na každej strane,“

Zatvorila som knihu. Bolo pol šiestej ráno a ja som opäť verila v existenciu lásky.

Na Vianociach musí byť niečo, čo nás núti ku konfrontácií so sebou samým, s našimi spomienkami a želaniami, s našou detskou dušou, ktorá sa ešte stále dokáže čudovať a s naširoko otvorenými očami stáť pred tajomnými dverami, za ktorými čaká na zázrak.

V Paríži bolo chladno a pršalo, ale keď bol človek zaľúbený, počasie nehralo žiadnu rolu.

Za knihu by som rada poďakovala vydavateľstvu Zelený kocúr, ktoré prinieslo do môjho života už dvoch spisovateľov, na ktorých nedám dopustiť a Nicolas Barreau je jedným z nich 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *