Tento skvelý historický román nás prenesie do Anglicka pred prvou svetovou vojnou. Príbeh začína v Londýne, kde sa zoznamujeme so svojskou hlavnou hrdinkou Rosemary Greshamovovou. Nechýba ani jej veľká nerodinná rodina a úloha, ktorú sa rozhodla splniť.
Hneď na začiatku sa dozvedáme, že Rosemary sa živí netypickým povolaním. Je zlodejka, jedna z tých skvelých, ktorá sa pred ničím nezľakne a nikdy ju nechytili. K tomuto remeslu sa dostala už ako malá, keď sa ocitla na ulici. Stala sa sirotou, ktorej rodinou sa stali deti ako bola ona sama. Zostali spolu, rástli spolu a pomohli niekoľkým ďalším deťom. Dalo by sa povedať, že to bola pochybná rodinka plná sympatických zlodejov.
Vďaka schopnosti, ktoré Rosemary nadobúdala už od mala, stala sa niekým, koho vyhľadal záhadný muž, prezývaní ako pán V. Jej nová úloha bola zistiť, či jeden majetný muž nie je nemecký špión. Okrem toho mala s najstarším bratom takú hru, kedy sa vyzývali niečo ukradnúť. Tentokrát jeho výzva znela, aby ukradla sídlo toho bohatého muža.
Peter Holstein bol bohatý muž s dobrým postavením, žiaľ s nemeckými koreňmi, čo nebolo vzhľadom na blížiacu sa prvú svetovú vojnu dobré. Tiež bol trochu svojský, nechodil veľmi medzi ľudí, pokiaľ to nebolo nutné a to mu nepomáhalo, aby dokázal, že je anglický občan. Malo to jednoduchý dôvod. Peter Holstein koktal. Preto sa vyjadroval radšej písaným slovom. Tak komunikoval s ľuďmi, ktorí boli blízko ako aj s tými čo boli ďaleko. A písal naozaj krásne.
Beletria je tým miestom, kde ľudstvo vyjadruje najhlbšie myšlienky svojho srdca. Svoje strachy. Svoje nádeje. Svoje zlyhania. Svoje úspechy. Beletria je pravdou… v krásnom obale.
Treeve si zhrnul rukáv, aby ranu prekryl. „Pozrite sa, pán Holstein. My všetci budeme za vami stáť – ale ak to máme urobiť, musíte sa za seba postaviť aj vy sám. Už len kvôli sebe.“
Peter mal okrem koktania ešte jeden, praktickejší dalo by sa povedať rodinný problém. Miloval knihy. Preto mal knižnicu, ktorá potrebovala upratať. Potreboval najať knihovníka, alebo knihovníčku. Čo bola skvelá zámienka ako sa k nemu Rosemary mohla priblížiť a zistiť či je nemecký špión.
„Knižnice sú úchvatné. Akurát, že konkrétne táto miestnosť vyzerá skôr tak, akoby v nej spadla knižná lavína.“
Nečakala, že knižnica bude v takom hroznom stave a bude tam musieť zostať dlhšie. Zatiaľ čo ona upratovala knižnicu a neskôr hľadala a pomáhala Petrovi hľadať v knihách zmienky o jeho rodine. Vedľa knižnice bola jeho pracovňa, v ktorej bol celý deň zatvorený a niečo písal. Ale čo to bolo? A čo tie škatule s korešpondenciou, ktoré našla a zrazu videla ako ich pod rúškom noci presúva na povalu? Naozaj je nemeckým špiónom, alebo sa môže mýliť? A čo sa stane s jej rodinou ak pánovi V neprinesie potrebné dôkazy?
Čo dodať, bola to jazda. Jedna z tých dobrých, v ktorých si obľúbite postavy, páči sa vám dej a viete sa ponoriť do príbehu. Ale teraz spomalíme.
Postavy boli rôznorodé. Mám veľmi rada, ak postava niečo povie a zároveň môžeme čítať aj jej myšlienky, ktoré sa líšia. Často vznikajú vďaka tomu vtipné situácie. Páčilo sa mi, že niektoré postavy boli zlé, lebo sa tak rozhodovali. Úprimne som si veľmi obľúbila koktajúceho Petra, ktorý bol taký dokonalo nedokonalý správny muž. V mnohom mu pomáhala jeho viera v Pána Boha. Vedel ľuďom odpustiť, vedel im pomôcť, nebol slepý voči neprávosti a nakoniec sa otvoril aj láske. Mal neskutočne sexi povolanie (neviem ako inak by som to napísala, ale jeho povolanie spolu s jeho povahou bola vynikajúca kombinácia).
Čo sa týka deja, tak ten bol zaujímavý. Nechýbali vnútorné boje ako ani tie vonkajšie. No koniec ma trochu sklamal. Nie pretože bol zlý, len sa tam niečo udialo, čoho sme neboli svedkami. Napriek hrúbke knihy, by mi nevadilo tých desať stránok navyše. Potom to bolo zrazu, len tak oznámené Rosamerinej rodine.
Činy. Potrebujú činy. Funguje to pri jednoduchých veciach aj pri tých komplikovaných.
Romantická linka bola prirodzená, žiadna láska na prvý pohľad sa nekonala. Páčilo sa mi, že sympatie vznikali postupne a obojstranne. Tiež bolo dobré napísané striedanie pohľadov po kapitolách. Mohli sme nazrieť do myšlienok Rosamery a Petra a vďaka tomu sa dozvedať ich tajomstvá skôr ako si ich stihli povedať. Počas knihy som mala taký dobrý pocit, aký mávam, keď čítam dobrú knihu.
„Tú m-maľbu… objednal otec. Pre mamu. Bolo… bolo to jej obľúbené m-miesto. Ho-hovorievala… hovorievala, že… že najskôr sa zamilovala do Cornwallu. Až potom do ot-otca.“
Rosamery sa usmiala, hoci na Holsteina nepozrela. „Také veci hovorí človek len niekomu, koho veľmi miluje. Tak veľmi, že o tom niet najmenších pochýb.“
Napriek tomu, že niektoré veci zostali zatajené tak je tu nádej, že sa o nich dozvieme v ďalšej knihe, ktorá už vyšla. Ďalší diel bude mať iných hlavných hrdinov, pôjde o Rosamerinu sestru Willu, ktorá bude musieť tiež niečo ukradnúť. A kto už stihol prečítať oba diely tak tretí diel nás bude čakať už v polovici septembra.
Knihu by som rada odporučila všetkým romantickým dušiam, ktoré majú radi pomaly rozvíjajúcu sa lásku a kvalitný dej. Tým, ktorí majú radi, keď sa postavy napriek vnútorným bojom rozhodnú nakoniec spraviť to čo je správne, napriek tomu, že to nie je ľahké. Tým, ktorí si vedia vychutnať čitateľský zážitok.
Citát na záver
Pani Teagueová sa zasmiala. „Keď človek príde zo zimy a usadí sa vedľa ohňa, ani on necíti teplo okamžite, nie? Najskôr rozmrznú ruky, potom nos. Potom prsty na nohách. Ale príde to. Kúsok po kúsku. Možno aj naraz. Ale príde to. Ak budete chcieť. Ak ostanete sedieť pri ohni. A potom si jedného dňa uvedomíte, že vám je teplo na celom tele. Už dlho.“ Rozhovor o osobnom spoznaní Ježiša Krista
Za knihu by som rada poďakovala vydavateľstvu i527.net, v ktorom nájdete zaujímavé a pútavé príbehy, v ktorých dobro víťazí. Knihu si môžete prezrieť aj TU. Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.
