Francine Riversová – Posledný pojedač hriechov

Francine Riversová nás prenáša do Alpačských vrchov, nespútanej divokej prírody, do ktorej sa rozhodlo usadiť niekoľko ľudí a založiť tam dedinu. So sebou si zobrali svoje rodiny, veci a staré zvyky. Majú ich zvyky zmysel, ak sú klamstvami, ktorými upokojovali svoje svedomie?

Jedným zo zvykov bolo mať Pojedača hriechov. Pojedač hriechov bol človek, ktorého sa ľudia báli, musel žiť mimo dedinu a prichádzal, len vtedy ak niekto zazvonil na umieráčik. Vtedy vždy vkročil do dediny na pohreb mŕtveho. Súčasťou pohrebu bol obrad, pri ktorom zjedol chlieb a vypil víno a týmto aktom ľudia verili, že hriechy daného človeka preniesol na seba. Ľudia sa mu báli pozerať do tváre. Deti vystríhali, aby si naňho dávali pozor. Vzbudzoval nielen rešpekt, ale hlavne strach.

Príbeh o dedinke a ich obyvateľoch je vyrozprávaný z pohľadu dievčatka Cadi Forbsovej. Úprimne ma jej vek v prvej tretine prekvapil, pretože jej myšlienkové pochody možno boli jednoduché, ale tipla by som jej viac rokov. Trochu ma zmiatlo aj to, že počas príbehu sa upevňuje vzťah medzi ňou a Faganom. Áno, to je jeho meno. Veľmi nezvyčajné.

Cadi a Fagan majú niečo spoločné. Ťaží ich strach z toho čo urobili alebo z toho čo sa z nich môže stať. S podobnými myšlienkami a neistotami bojujú viaceré postavy v príbehu. Dokonca aj samotný pojedač hriechov.

Cadi sa veľmi trápi tým, čo urobila a potrebuje pojedača hriechov, aby z nej zobral jej hriech a ona mohla opäť dýchať. Ako to, ale má urobiť? S pojedačom sa nemôže stretnúť len tak. Napriek tomu sa dennodenne vydáva na časť hory, na ktorej by mal bývať. Samozrejme, to robí tajne. A tu sa začínajú jej problémy.

Neuvedomila som si, že som vstúpila do boja – takého, ktorý možno vyhrať iba dôverou v Boha. A dôvera nepatrí medzi moje silné stránky, ale dá sa naučiť – krôčik po krôčiku.

V tomto momente vstupuje do príbehu dôležitá postava, ktorá so sebou prináša pravdu. Prichádza muž, ktorý prišiel zvestovať evanjelium. Ale to sa nepáčilo Broganovi Kaiovi, Faganovmu otcovi. Jeho predkovia boli zakladatelia dediny. Všetci sa ho báli, lebo bol násilnický a keď povedal, že nemôžu ísť dedinčania k rieke k tomu mužovi, tak oni nešli. To však neplatilo pre Fagana a Cadi, ktorí išli a počúvali. Počúvali a uverili v pravdu.

„Nebojíš sa jeho, Katrina Anice. Bojíš sa Boha.“
„Nemala by som?“
„Nemôžeš pred ním večne utekať.“

Príchod toho muža spúšťa boj o život pred hnevom a svojvôlou Brogana. Cadi a Fagan sa musia skrývať, ale kam prídu tam hovoria, čo od muža počuli a ďalší ľudia spoznávajú pravdu. Dozvedáme sa ako si dedinčania pred rokmi privlastnili horské územie, o tom ako prišiel do dediny pojedač hriechov, o tom aké vzťahy sa skryli pod rúškom tajomstva a dozvedáme sa pravdu, ktorá dokáže zmeniť životy aj za vysokú cenu.

Knihy Francine Riversovej sa čítajú veľmi dobre. Je vidno, že už má čo to za sebou. Napriek tomu, že som sa s autorkou už stretla, tak začiatok mi prišiel trochu depresívny. Z časti asi kvôli môjmu rozpoloženiu a z časti z toho, že čítate príbeh o malom dievčatku, ktoré sa utápa vo vine a má pocit, že jej mama ju už nemiluje.

A potom ma oslovila tak, ako keď som bola ešte veľmi malá. „Stále si mojím kúsočkom neba…“

Trochu mi vadili náznaky blížiacej sa pohromy a nakoniec z toho vyviazli v podstate dobre. Zvláštne bolo aj meno Fagan, pretože u nás má toto slovo trochu iný význam, takže som sa viackrát pristihla pri tom, že som si hovorila, že je to len meno a Fagan je vlastne veľmi milý a odvážny chlapec.

Najviac mi na príbehu prekážala postava Lilybet. Bolo to dievčatko, ktoré videla len Cadi a často sa s ňou rozprávala. Pre mňa to bolo znepokojujúce, lebo som nevedela, či sa tým len vyrovnáva s vinou, alebo jej môže Lilybet ublížiť. Napriek tomu, že bola pozitívnou postavou som ju tak nevedela počas čítania vnímať.

Podobne ako babička, aj ona ma očividne mala rada len tak bez príčiny.

Opäť tu máme mnoho krásnych a povzbudivých myšlienok, vnútorné boje hrdinov ako aj tie vonkajšie. Čítame príbeh o naozaj silných rodinných väzbách a úprimnej láske detí k ich rodičom. Naozaj nádherné.

Knihu by som odporúčala všetkým fanúšikom Francine Riversovej. Tým, ktorí radi čítajú kresťanskú beletriu a sú povzbudení takýmito príbehmi. Tým, ktorí sú zvedaví na to ako vznikli pojedači hriechov a majú radi premyslené príbehy, ktoré dokážu vyvolať širokú škálu emócií.

Myšlienka na záver:

„To sa stáva vtedy, keď získaš to, po čom si túžil, len aby si zistil, že je to iné, ako si očakával.“

Za knihu by som rada poďakovala vydavateľstvu kumran.sk , ktoré prináša krásne a povzbudivé príbehy 🙂

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com