Univerzita Výnimočných 1.diel
Knihy

Joelle Charbonneau – Univerzita výnimočných – Skúška

V prvom diely dystopickej trilógie sa zoznamuje so svetom, ktorý bol zničený vojnou, ale vďaka niektorým výnimočným ľuďom sa pomaly pozviechava. Najväčšie mozgy študovali na Univerzite Výnimočných a prinášali pokrok v rôznych oblastiach ako je pestovanie a obnovovanie pôdy alebo iné technické pokroky. Ľudia žijú v mestách, pri čom každé sa zameriava na inú oblasť, aby spoločne mohli napredovať. Navzájom sa podporujú.

Univerzita Výnimočných je celoštátny program, na ktorý sa dostanú, len tí uchádzači, ktorí sú nadaní. Najprv musia prejsť tvrdými skúškami, o ktorých sa veľa nevie. Prijatým uchádzačom na univerzitu vymažú pamäť a na škole ich vzdelávajú v oblastiach, ktoré majú pomôcť celému svetu. V čom ich vzdelávajú sa dozvieme, až v druhom diely, pretože v prvom nás čaká skúška.

Hlavná hrdinka Cia a ďalší traja z jej strednej školy sú vybraný na skúšku. Pre Ciu je to pocta, pretože už niekoľko rokov od nich nikoho nevybrali. Ciin otec bol jeden z tých, čo skúškami prešiel a študoval na univerzite. Pred jej odchodom sa jej zverí, že skúška je tvrdá a nepôjde v nej len o vedomosti. Dôležité budú správne rozhodnutia a schopnosť odhadnúť druhých uchádzačov. Napriek tomu, že si pamätá, len nejasné útržky stačí to na to, aby si cítil trochu mrazivú atmosféru, ktorá na teba o pár stránok čaká.

Možnosť zúčastniť sa na skúške prináša benefity aj pre rodinu uchádzača, nehovoriac o tom, že úspech prinesie dobré meno a určité postavenie. Na skúšku tento rok priali štyroch uchádzačov z ich mesta, jednou bola hlavná hrdinka – Malenciu Valeovú , Thomasa Endressa, ktorého mala rada, ale nebola jediná, Malachiho Rourkea a Zandri Hicksovú.

Mlčali sme. To, že by sme si teraz želali šťastie, by nič nezmenilo na našej už odvedenej práci a na už rozhodnutých výsledkoch. Preto sme si stisli ruky a povedali, že sa uvidíme neskôr – so všeobecným vedomím, že je to lož.

Vďaka varovaniu Ciinho otca bola hlavná hrdinka opatrnejšia a všímavejšia. Všimla si, že vo vznášadle, ktoré ich malo odviesť do areálu skúšky ich sledujú kamerami. Cia vedela, že nemá nikomu veriť, ale z časti s tým musela bojovať. S Thomasom mali k sebe blízko, keď boli mladší, po tom ako sa o neho začali zaujímať dievčatá trochu sa odcudzili, ale začiatok skúšky a obojstranná náklonnosť ich pomaly zbližovala. S kamerami aj s výstrahou sa mu zverila a dohodli sa, že nech skúška prinesie čokoľvek, budú si kryť chrbát.

„Cia.“ Otočila som sa a Tomas na mňa uprel zrak. Humor v jeho očiach nahradilo niečo oveľa podmanivejšie. „Keby mi pomohlo nejaké iné dievča, nepobozkal by som ho.“

Celá kniha naberá na vážnosti na strane 85. Vtedy ako čitateľ vieš, že hlavným hrdinom naozaj môže ísť o život. Vieš, že nie sú v bezpečí a to, čo vyzeralo ako dohady, je naozaj realita skúšky. Utvrdíš sa v tom, aké choré sú tie skúšky, kde i s Ciou zistíš, že pre organizátorov sú dôležitejšie ich výsledky ako ich životy. Skúška má otestovať ich schopnosti ako vodcov, ako tých ktorí majú možnosť v budúcnosti riadiť krajinu.

„Myslíš, že ľudia, ktorí toto mesto bombardovali, v skutočnosti chápali rozsah škôd, ktoré tým spôsobia? Myslíš, že si uvedomovali, že vyhrať môže znamenať zabiť všetko a všetkých  vrátane seba samých?“

Skúška sa skladá z viacerých častí, až kým nezostane len určitý počet uchádzačov, ktorý sa dostanú  na Univerzitu Výnimočných. Počas skúšky Cia čelí nepriateľom v podobe ostatných uchádzačov i tých, ktorí skúšku organizujú. Musí veriť svojim inštinktom a nie vždy rozhodnutie, ktoré musí urobiť jej jednoznačne má priniesť postup do ďalšieho kola skúšky.

Musím uznať, že tento knižný počin je originálny a prináša atmosféru vnútorného nepokoja. Lebo ty vieš, že to nie je v poriadku, ale nemôžeš s tým nič urobiť. Hlavné postavy sú sympatické a záleží ti na nich. Autorka ku koncu necháva čitateľa s otázkami a potrebou siahnuť na ďalší diel. Celá skúška vyzerá ako sen. Na začiatku sa dozvieš, že hlavná hrdinka sa dostane na skúšku, čo znie super. Tiež vieš, že na konci im vymažú pamäť a na skúšku si nebudú pamätať. Celá kniha končí tým, že hlavní hrdinovia si pamätajú, že išli na skúšku a potom sa len tešia z prijatia na univerzitu, kde sa cítia bezpečne. Ale bude to skutočne tak?

Na to sa pýtam i ja. Neviem si predstaviť, že to môže byť ešte horšie a čo nás bude čakať v ďalších dvoch dieloch.

Jediné čo viem je, že ako čitateľ si pamätám všetko. Vďaka šikovnosti Ciinho brata si spomenie aj ona na niektoré veci, ktoré sa stali počas skúšky. Ale ako môže uveriť, že sa také príšerné veci mohli na skúške stať?

Knihu odporúčam všetkým fanúšikom dystopií. Navodzuje presne tú mrazivú atmosféru chaosu zaobalenom vo fungovaní spoločnosti, aká je pre tento žáner typická. Vy viete, že to nie je správne, hlavní hrdinovia vedia, že to nie je správne, ale ako to môžu uvidieť aj ostatní?

Citát na záver:

Lenže vedomie, že možno opäť zomrel niektorý kandidát, ma čoskoro dohnalo k nervóznej chôdzi. Mala som sa na to pozerať tak, že je o jedného konkurenta menej. Lenže to som nedokázala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *