Knihy

Tessa Afsharová – Zlodejka z Korintu

Tessa Afsharová nás prenáša do dávnych dôb a do života ľudí, ktorí žili v Korinte v prvom storočí. Človek si vie len ťažko predstaviť aké to tam vtedy bolo, ale autorka nás vtiahne do deja s ľahkosťou, ktorá sa s ňou čitateľom spája.

Príbeh je o jednej korintskej rodine, v ktorej sa manželia rozvedú a manželka si zoberie svoje dve vlastné deti a jedno, ktoré našiel jej manžel raz na ulici, do Atén k svojmu otcovi. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu ich dcéry Ariadne. Ariadne a jej v podstate brat Teo to v Aténach nemajú ľahké. To sa nedá povedať o jej bratovi Dionýzovi, ktorého všetci zbožňujú a on sa v Aténach cíti ako doma. Poslednou kvapkou a podnetom na útek do Korintu je pre Ariadne moment, keď sa dozvie, že sa má vydať za jedného násilníckeho chrapúňa . S Teom sa im podarí utiecť, ale Dionýz musel zostať v Aténach.

Justus vynadal správcovi a postaral sa, aby sa Niobe nič nestalo. Zastal sa jej. Moja matka odmietla urobiť pre mňa to, čo on urobil pre otrokyňu.

Otec prijíma svoju dcéru a Tea i keď cena je, že sa musí vzdať právneho nároku na jeho milovaného syna Dionýza na niekoľko ďalších rokov. Postavy boli vykreslené naozaj uveriteľne, každá si so sebou niesla niečo s čím sa nevedela vyrovnať a bojovala s tým ako vedela, z čoho vznikali zaujímavé konflikty ako vnútorné tak i vonkajšie.

Napríklad Teo bol vychovávaný Galenosom, ale on si ho nikdy neadoptoval. Ako Teo vyrastal bojoval so svojou hodnotou a tým kto vlastne je a kým nie je. Ariadne sa musela vysporiadať s tým, že nie je nedostatočná. Galenos s tým, že to čo v minulosti robil ho viedlo k strate rodiny na niekoľko rokov. A potom tu bol Justus, ktorý bol susedom Galenosovej rodiny v Korinte a bol len o pár rokov starší ako Ariadne. Láska nemôže chýbať predsa v žiadnom príbehu. Justus bojoval s tým, že ľudí, ktorých si pustí príliš blízko môžeš aj stratiť. Tento boj viedol z časti kvôli svojmu otcovi, ktorý keď prišiel o manželku, tak sa s tým veľmi ťažko vyrovnával.

„V máloktorej žene zvíťazí láskavosť nad márnivosťou. Pekné od teba, že si svoju najkrajšiu tuniku požičala kamarátke.“ Justus

Postavy boli celkovo ľudské. Do ich problémov som sa ako čitateľka vedela vcítiť. Ako sa príbeh vyvíjal, tak zasiahla Ariadninu rodinu tragédia – potopenie lode, vďaka čomu skoro prišli o majetok. Ale nejakým zázrakom sa im to podarilo trochu oddialiť inými obchodmi jej otca. A teraz príde veľký spoiler.

Kniha nesie názov Zlodejka z Korintu a podvedome všetci tušíme prečo a po prológu nie len podvedome. Ariadne bude zlodejkou, ale ako sa to stalo? Jednoducho. Dôvodom prečo jej matka opustila jej otca bol ten, že zistila, že je zlodej. Odhalenie by jej  prinieslo hanbu a poškvrnenie dobrého mena, preto sa rozhodla  od neho odísť aj s deťmi. Po potopení ich obchodnej lode jej otec opäť začal kradnúť. Nazývali ho Vznešený zlodej, lebo okrádal, len tých bezcharakterných, ktorí ubližovali občanom Korintu a vždy nejaké peniaze dal aj tým rodinám, ktorým bolo ublížené. Jedna lúpež nešla podľa plánov, našťastie ho vtedy Ariadne sledovala a otcovi pomohla utiecť..

Ich dlhy nemizli a preto sa Ariadne rozhodla otcovi pomôcť a dvakrát spolu išli kradnúť, ale keď sa o tom dozvedel Dionýz tak otca kvôli jeho činom zavrhol. Otec sa s tým rozhodne prestať, ale Ariadne o tom nebola presvedčená a rozhodla sa jednať na vlastnú päsť. Žiaľ to nevyšlo podľa plánov, otec sa ju snažil zastaviť a zranil sa. Dionýz a Justus sa dozvedeli, že kradne a Justus sa len ťažko vyrovnával s tým, že žena ktorú miluje je zlodejka.

Neschopnosť odpustiť je zlodej ešte väčší, než bol kedysi otec, pretože vás oberie o pokoj v srdci.

V tom čase, keď Ariadne plánovala lúpež prišiel Dionýz aj s novým priateľom Pavlom, ktorého spoznal v Aténach, keď hovoril o Neznámom bohu. Atény boli mestom, kde bolo mnoho chrámov a svätýň pre rôznych bohov a keďže nechceli na žiadneho zabudnúť, tak mali aj miesto pre Neznámeho boha. Neznámy boh je boh, ktorý je osobný, ktorý má záujem o človeka a miluje ho, lebo ho stvoril. O Bohu, v ktorom je plnosť života a nádeje, ktorý odpúšťa a uzdravuje zranené srdce. Každá postava v príbehu bola určitým spôsobom zranená a vďaka rozhovorom s Pavlom o neznámom Bohu prišli k zmiereniu so sebou i s ostatnými.

Keď som žila v Aténach, nenavštevovala som honosné chrámy zasvätené najznámejším bohom, kam sa chodili klaňať tisíce ľudí. Moja obľúbená svätyňa bola z obyčajného bieleho mramoru a s jednoduchým nápisom: „Neznámemu bohu.“

Celý príbeh nám rozpráva o jednej nefunkčnej rodine, v ktorej sa každý snaží niečo dosiahnuť a napriek tomu, že sa im to podarí tak radosť je len chvíľková pokým im život nezmení niekto, kto ich všetkých presahuje. Knihu by som odporučila tým, ktorí majú radi romány s gradáciou deja, v ktorom ide o bežný ľudský život, o vzťahy a vývoj postáv.

Medzi plusy by som zaradila:

  • Vyvíjajúce sa postavy
  • Teo (taká správne trpiteľská postava, aké mám rada)
  • Dobre napísané, čítalo sa to s ľahkosťou
  • Sladko-horký koniec
  • Realistické vyobrazenie vzťahov
  • Historické poznatky o Korinte
  • Zahrnuté reálne postavy Dionýz a Pavol
  • humor

Medzi mínusy by som zaradila:

  • To ako to dopadlo s Teom (priala by som mu lepší koniec)
  • Občasné akoby prestávky v deji a vnútorné myšlienkové pochody (asi 2 krát)
  • Dopriala by som si ešte 100 strán, nech viem ako to bolo ďalej s postavami
  • Niektoré vyjadrovania na začiatku mi prišli ako z budúcnosti

Kniha sa naozaj dobre čítala od tejto autorky som nenarazila ešte na zlú knihu, takže ak sa Vám bude páčiť táto určite siahnite i po ďalšej tak ako ja. Čítali ste niečo od tejto autorky? Máte radi aj príbehy odohrávajúce sa v ďalekej minulosti?

Zopár citátov na záver

Klamala som samu seba a ohýbala pravdu do niečoho, s čím som sa dokázala vyrovnať.   Ariadne

Z brata som mala radosť. Dotiahne to ďaleko, bol predurčený na úspech. Za otca a za seba som bola smutná. Odteraz nám bude každý Dionýzov úspech pripomínať, čo sme stratili.

„… Poznať slovo Boha a poznať Boha slova je obrovský rozdiel, povedal. Boh nám ponúka milosrdenstvo, ktoré si nezaslúžime a nie sme ho hodní. Taký je Boh, ktorému slúžim, Ariadne. …“ Dionýz

Za knihu by som rada poďakovala vydavateľstvu Kumran.sk. Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *