Knihy

Terry Pratchett – (Faust) Erik

Meno Terry Pratchett je známe v mnohých čitateľských kruhoch. Niekedy je to pre jeho osobitý humor, inokedy pre jeho štýl písania, pre fantasy žáner, alebo aj vďaka iným súvislostiam. Ja osobne si myslím, že je to jeden z tých autorov, ktorý čitateľovi buď sadne alebo nie. Nie je nič medzi tým. A napriek mojim zmiešaným pocitom pri čítaní jeho kníh, tak žasnem nad tým ako písal, ako rozmýšľal a k akým záverom prichádzal. Napriek tomu, že trochu očakávate čo sa bude diať, je to vždy prekvapivé, vždy zaujímavé, vždy svojim spôsobom ohromujúce.

Knižka Erik, bola pre mňa tiež prekvapením. Čakala som trochu niečo iné, ale nemôžem tvrdiť, že som bola sklamaná. Príbeh je o chlapcovi Erikovi Fusakellovi, ktorý sa rozhodne vyvolať démona, aby mu splnil tri želania. Tie zneli takto: nesmrteľnosť, svetovládu a najkrajšiu ženu sveta. Chlapec nemal šťastie a podarilo sa mu vyvolať Vetroplaša, ktorý žiaľ nebol démon.

Fajn, zmiznižujem. Zmizňižujem,“ vzdychol si Vetroplaš a pošúchal si lakeť.

Ďalšou postavou, ktorá zamiešala karty bol kráľ démonov Astfgl. Zdiaľky pozoroval čo sa dialo a napomáhal k tomu, aby tri želenia boli dostatočne pokrútené. Teda presne také, aké by mal človek očakávať, keď spolupracuje s peklom. Napríklad si Erik želal najkrajšiu ženu sveta. Ktorá žena by to mohla byť? Helenora Tsortska, ktorú uniesli Efébčania. Ak vám nenapadne s čím to môže súvisieť odpovedzte si na otázku, v ktorej vojne figuroval veľký drevený kôň? Astfgl sa naozaj snažil zamotať situáciu, popri tom stíhal meniť i zákonitosti v pekle. Bolesť a strach vymenil za nudu. To bol jeho nový mučiaci nástroj.

„Seržant?“
„Prosím?“
„Stráž dieťa.“
„Rozkaz. Kaprál?“
„Seržant?“
„Postaraj sa o decko.“
„Iste, seržantko. Vojak Archeios?“
„Prosím, kaprál?“ spýtal sa vojak plný zlej predtuchy.
„Dozri na krpca.“

V príbehu sa stretávame aj so Smrťou. Je to osobitá postava, ktorá nepozná čas v takom ponímaní ako ľudia. Existuje totiž večne. Popri tom chová čierne včely. Rozpráva sa s ľuďmi, ktorí ho privolajú. Myslím si, že táto postava je jedinečná mnohými spôsobmi, napríklad aj svojou neutrálnosťou. Nemá nejaký konkrétny cieľ. Väčšinou každá postava má nejaké túžby, sny. Táto postava jednoducho existuje.

Vetroplaš zavrčal. Neznášal ľudí, ktorí sa vedeli bez strachu pozrieť smrti do očí. Z akéhosi záhadného dôvodu ho to hlboko urážalo.

Neodmysliteľnou postavou pri Vetropašovi je jeho batožina. Pri nej som mala pocit, že je to ako taký bodyguard. Každému nakope zadok, keď je to treba. Trochu mi pripomínala niekoho zamilovaného, kto prejde všetkými, naozaj všetkými prekážkami, aby sa dostal k tomu koho miluje. V tomto prípade k Vetroplašovi.

Táto kniha bola zmesou prianí, v ktorých sa našiel vždy háčik. Ctižiadostivých démonov, ktorí riešili svoju pekelnú politiku na pozadí tohto príbehu. Celkovo si viem predstaviť tento príbeh i na viacerých stránkach, ale viem, že s mnohými postavami sa ešte stretnem v iných knihách z pera tohto autora. Knihu by som odporúčala každému. Mne sa páčila. Nemyslím si, že je nezabudnuteľná. Ale určite Vás privedie k rôznym zaujímavým myšlienkam ako i mňa. Oddýchnete si pri nej a trochu sa i zasmejete. Pousmiatie je garantované.

Na záver opäť niekoľko citátov:

Plochozem bola azda stvorená na pohľady z vesmíru, lebo Vetroplaš si bol skalopevne istý, že na život stvorená nebola. No musel uznať, že vyzerá veľkolepo.

 

Rozhodol sa zase povedať pravdu. Bol to novátorsky prístup a stálo za to trochu ho otestovať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *