Knihy

Hastrošovci – Roald Dahl

Roald Dahl píše neobyčajné príbehy. V jeho príbehoch pre deti si nájdu niečo i dospelí. Jeho knihy pre dospelých som ešte nečítala. Popravde zatiaľ som od neho čítala, len jednu knihu a s touto sú to dve. No vyhliadnuté mám všetky. Jeho štýl je nezameniteľný. Určitým spôsobom, ktorý neviem poriadne opísať, je jeho písanie niečo, čo potrebujete a niečo, čo Vás od začiatku zaujme.

Hastrošovci sú manželia. Správajú sa hrozne. Voči sebe i iným a dokonca i ku zvieratám na svojom dvore. Na dvore v klietke mali opičiu rodinku. Dedo Hastroš chcel mať opičí cirkus, v ktorom mali opice všetko robiť hore hlavou. Preto ich nútil niekoľko hodín chodiť hore hlavou, napriek tomu, že sa im to nepáčilo.

„A na čo okná?“ hovorieval Hastroš, keď dom stavali. „Na to, aby nejaký Mišo, Fero či Jožo vyčumoval, čo dnu robíme?“ Nenapadlo mu, že okná sú hlavne nato, aby sme sa mohli pozerať von.

A to nebolo ani zďaleka najhoršie. Najhoršie bolo, že každú stredu robili vtáčiu paštétu. Svoj jediný suchý strom na záhrade dedo Hastroš natrel lepidlom Maxisuperextrašpeciál. A všetky vtáčiky, ktoré si v noci prišli oddýchnuť sa chytili do lepkavej pasce, ktorou si spečatili svoj život.

Ako som už spomínala na začiatku, boli manželia Hastrošovci zlí a to dokonca aj voči sebe. Síce som sa nechala uniesť zvieracími krivdami, ale vráťme sa na začiatok. Vzhľadom na to, že ide o detskú knižku postavy, ktoré majú zlí charakter, majú i škaredý výzor. A tak to bolo i u deda Hastroša, ktorý mal celú tvár okrem čela, očí a nosa pokrytú hustými chlpmi. Dokonca mu išli aj z nosa a uší. A najhoršie bolo, že si tvár nikdy neumýval. Vo svojej brade preto nosil i prilepené jedlo – jednoducho nechutné.

„Čo sa vám tu snažím vysvetliť, deti, je toto: dedo Hastroš bol odporný, smradľavý starec. A bol aj veľmi, veľmi zlý, ako zistíte o chvíľu samy.“

O babke Hastrošovej zisťujeme, že niekedy bola pekná, ale ako autor sám vysvetľuje ľudia, ktorí majú škaredé myšlienky, tak tvár majú tiež škaredšiu. Ale človek so samými peknými myšlienkami môže mať i krivý nos, napriek tomu je pekný. Toto vyjadrenie ma zaujalo, nemyslím si, že to takto funguje, ale pre deti je to krásny a jednoduchý obraz. Takéto obrazy by mali napĺňať ich životy, jednoduché a učiace ich čo je dôležitejšie. Podľa mňa sú to v tomto prípade pekné myšlienky. Naspať k babke Hastrošovej okrem toho, že bola škaredá mala i sklenené oko, ktoré sa pozeralo vždy inde ako to druhé.

Ako by sme dnes povedali robili si babka a dedko Hastrošovci pranky, tzv. si zo seba strieľajú a tak si robia srandu. Pre každého normálneho človeka, to preháňajú. Keď babka hodila svoje sklenené oko dedovi do krčahu s pivom alebo jej on dal žabu do postele, bolo to už príliš. Žiaľ, nie pre nich. Pokračovali i inými žartíkmi.

„Radšej si dávaj na seba pozor,“ povedala. „Keď vidím, že niečo vymýšľaš, nespúšťam s teba oči.“

Ako píšem túto recenziu, tak rozmýšľam či táto kniha nie je len pre silné žalúdky. Napriek tomu ju odporúčam každému. Ja som si tohto autora obľúbila už pri prvej knižke. Vie nastavovať zrkadlo. Autor vie popisovať dve strany mince. V tomto príbehu prirovnával krásu k dobru a škaredosť k zlu. Tieto jednoduché obrazy v jeho knihách pochopia deti a dospelým poukážu na to, že nie všetko je také komplikované. Niekedy to práve komplikujeme my. Hastrošovci sú prvé hlavné postavy, ktoré sú naozaj zlé. Nepamätám si, žeby som niekedy niečo také čítala. Táto malá a tenká kniha vie vyvolať mnohé emócie, ako odpor, ale i záujem o zvieratká na dvore. Nestáva sa často, že nefandíte hlavným postavám. Pre udržanie napätia Vám neprezradím ako to celé dopadne s dedom a babkou Hastrošovou, alebo opičkami alebo vtáčikmi. Všetko nájdete na posledných stránkach.

Quentin Blake

Táto knižka je zaujímavá i v tom, že je pretkaná ilustráciami od Quentina Blakea, ktorý je jedným z najuznávanejších britských ilustrátorov a často spolupracoval práve na knihách od Roalda Dahla. Niekedy viedol i Katedru ilustrácie na Royal Academy of Art v Londýne. Tento ilustrátor je veľmi nadaný človek a okrem ilustrovania iných kníh píše a ilustruje i svoje vlastné knihy.

 

2 komentáre

  • Sandy/Lennie

    Od Roalda som kedysi dávno čítala Matildu, ktorá mala tiež svojský štýl a aj preto som si toho autora zapamätala :-). Ale inak som od neho už nič mienene nevyhľadávala. Toto vyzerá inak kúsok ako taký mierny horor 😀 Ako si natrafila na takúto knihu?
    Trošku oneskorene, ale odpovedám na tvoj komentár na mojom starom blogu, kde sa už vyskytujem tak pomenej, ako si si asi stihla všimnúť. Najčastejšie som na blogu, ktorý som dala do linku hore.
    Som mimochodom rada, že si opäť začala s blogovaním a držím palce, nech ti to tu píše 😉

  • Erika

    Ahoj, ku knižke som sa dostala na detskej burze, ktorú sme robili v meste. Urobilo mi to nesmiernu radosť, i keď škoda, že predávali takú dobrú knihu. A Matildu odporúčaš?

    Ďakujem za upresnenie tvojho blogu, pôjdem sa pozrieť 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *